For more info about my work, please contact me at iam@reedzeye.com or use the contact page from the main menu.
logo

Tag : Kreyol

02 Feb 2012
Yè o swa / An pran sonmèy owa pitit an mwen / Anba bwa / Rèv an mwen chayé mwen lwen / An pèd fwa / An téka palé épi zansèt nèg an mwen / Kibitenkwa / Ewè! Séla blan toujou kriyé èsklav / Pandan yo menm téka kriyé yo Afriken, wa sav ● Yo di mwen tèt a yo ka fè yo mal / An mandè ès sé doulè a fwèt ka fè san koulé / Yo di mwen a pa sé koufwèt la ki jen fè yo pi mal / Davwa fwèt pa jen enpéché pon nèg lévé gaoulé / Yo di mwen pli gwo doulè la sé chenn la / Sé chenn la blan voyé tòtyé lèspri a yo la ● "Nèg sé bèt/Nèg pani tèt/Nèg sé fennyan / Nèg kon timoun/Nèg péké ay pon koté san blan" ● Yo di mwen yo sav sé chenn la la toujou / Yo ka santi yo kouri an lèspri an nou jòdijou / Yo di mwen yo fèt lib é yo ka sonjé jan sa té bèl / Zyé a zansèt, Fòs a fanmi, koudmen a zanmi téka ba yo zèl ● Yo di mwen toujou rété doubout / Yo di mwen toujou rété vayan / Yo di mwen ni chalè an kò an nou tout / Yo di mwen sé chalè a Lafrik péyi a ki nèg ki blan ● Yo di mwen respèkté tout nonm tout fanm, tout ras / Padavwa malpalé ké mélé'w mè rèspèkté ka lésé tras / Avan an lévé an bo yo, an séré yo, an di yo nou ka kontinyé lalit / Yo di mwen gannyé sé pa jen lésé chenn fè chimen an tèt a pitit — Reed'

Zanset an mwen

17 Jan 2012
Zyé an nou bouché padavwa / Viré a dwat, viré a gòch sé nou / Zyé an nou bouché padavwa / Gadé douvan, gadé dèyè sé nou ● Wouvè zyé pou konstaté / Lè'w ka èché travay sé yo / Wouvè zyé pou konstaté / Lè'w ka frapé si gwo pòt mawogani sé yo ● Zyé an nou bouché padavwa / La Gwadloup sé tannou / Zyé an nou bouché padavwa / Yo pépa fè sa yo vé adan péyi an nou ● Wouvè zyé pou konstaté / La Gwadloup sé ta yo / Wouvè zyé pou konstaté / Yo jaka fè sa yo vlé adan péyi a yo ● Zyé an nou bouché padavwa / An sistèm a yo, pani ras / Zyé an nou bouché padavwa / Nèg libèté, zendyen égalité, blan fratènité ● Wouvè zyé pou konstaté / An sistèm a yo, koulè a po aw ka pasé avan / Wouvè zyé pou konstaté / Koulè a paspò aw ka pasé apré ● Sonjé ... / FLNG - AGEG - GONG / Sonjé ... / GLA - ARC - MPGI / Sonjé ... / UTA - UPG - UPLG - / Sonjé... / BUMIDOM ● An 84 nou désidé zouk la sé sèl médikaman nou ni / Apré 25 lanné placébo, nou fin pa lévé gaoulé / Annou pa woufèmé zyé an nou, pas fèmé zyé fasil / Annou pran plas an nou an péyi an nou, pas wouvè zyé bèl ● Sé nou ki pou la: Dirèktè INSEE / Dirèktè bank / Dirèktè lopital /Dirèktè Lòtel / Dirèktè Dlo /Dirèktè Kouran / Dirèktè Avyon / Dirèktè Loto / Dirèktè Pòlanplwa / Rèktè / ... Mè sé yo ki la. — Reed'

02 Mar 2010
Seigneur, je suis fatigué. Je suis né fatigué. Et j'ai beaucoup marché depuis le chant du coq / Et le morne (petite montagne) est bien haut qui mène à leur école. Seigneur, je ne veux plus aller à leur école / Faites, je vous en prie, que je n'y aille plus. Je veux suivre mon père dans les ravines fraîches / Quand la nuit flotte encore dans le mystère des bois / Où glissent les espirits que l'aube vient chasser. Je veux aller pieds nus par les rouges sentiers / Que cuisent les flammes de midi / Je veux dormir ma sieste au pied des lourds manguiers / Je veux me réveiller / Lorsque là-bas mugit la sirène des blancs / Et que l'Usine / Sur l'océan des cannes / Comme un bateau ancré / Vomit dans la campagne son équipage nègre / Seigneur, je ne veux plus aller à leur école / Faites, je vous en prie, que je n'y aille plus. Ils racontent qu'il faut qu'un petit nègre y aille / Pour qu'il devienne pareil aux messieurs de la ville aux messieurs comme il faut. Mais moi je ne veux pas devenir, comme ils disent / Un monsieur de la ville, un monsieur comme il faut / Je préfère flâner le long des sucreries / Où sont les sacs repus que gonfle un sucre brun autant que ma peau brune / Je préfère vers l'heure où la lune amoureuse parle bas à l'oreille des cocotiers penchés / Ecouter ce que dit dans la nuit La voix cassée d'un vieux qui raconte en fumant / Les histoires de Zamba et de compère Lapin / Et bien d'autres choses encore qui ne sont pas dans les livres. Les nègres, vous le savez, n'ont que trop travaillé. Pourquoi faut-il de plus apprendre dans des livres qui nos parlent de choses qui ne sont point d'ici? Et puis elle est vraiment trop triste leur école / Triste comme / Ces messieurs de la ville / Ces messieurs comme il faut qui ne savent plus danser le soir au clair de lune / Qui ne savent plus marcher sur la chair de leur pieds / Qui ne savent plus conter les contes aux veillées / Seigneur, je ne veux plus aller à leur école. — Guy Tirolien

Guy Tirolien

11 Jun 2009
Yo di "chaque tête, chaque esprit" / Mè sonjé sé on komin ki dwèt lévé chak pitit ay / Avan ou chèché zanmi, rikonnèt ka ki lenmi / Fè féblès vin fòs pou dèmen lè tou aw vin / Pon moun pa anpéché-w vin bòs ● Sonjé zansèt aw! Pou chak aksyon yo goumé / Pou jòdi jou ou ni sa'w ni / Pitit a tig paka fèt san grif / Alò fo pa yo flipé si-w agrésif lè yo komansé fè wòl / Ti frè, ti sè, sonjé dèmen sé-w pitit aw ké swiv anlè tras a chimen kréyòl ● Ti frè / Kouté Papa mè sonjé kouté lèspri osi ● Ti sè / Swiv fanmi, swiv zanmi, mè sonjé dèmen sé-w nou ké kriyé Fanm Kréyòl ● Tan ka pasé kon kawo cho a granmanman / An ni lenprésyon avan yè ja vin "antanlontan" / "Facebook" é "Playstation" pran plas a pishin é sèwvolan / Piti a piti péyi an nou ka pèd silab! / ***Karukéra***Gwadloup***Gwada*** / Si sa kontinyé sé ***G*** yo ké fè épi nou ● Gran ka kritiké piti / Piti ka dérèspèkté gran / Ola sa sòti / Pon moun pa sav mè nou tout o kouran / Kilti vini pa jen pòté bon biten / Mandé Afrika i ké di-w ● Pawòl méné kritik / Kritik viré méné pawòl / Aksyon pa jen vwè jou / Ki fè jòdi jou gran nonm ka maché a jounou ● Ti frè, ti sè, enfòwmasyon ésansyèl a zòt ka ba zòt masko / A pa ni la télé, ni adan liv, ni anlè entèwnèt zòt ké touvé-y / Gadé zyé a Granmanman! Wouvè zyé si Granpapa! / Yo paré pou palé .... Es nou paré pou kouté? — Reed'